Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

História mesta

Mesto Trstená leží v hornej časti Oravskej kotliny, v nadmorskej výške 607 m n. m., v údolí riečky Oravica na severovýchodnom okraji Oravy, tesne pri hraniciach s Poľskou republikou.
historicky pohlad na trstenu

Mesto Trstená bolo založené zakladacou listinou v roku 1371 ako trhové mesto. Trstená je jednou z tých oravských osád, ktoré vznikli za stredovekej kolonizácie. Vznikla ako trhové mesto a v zmysle zakladacej listiny bolo mesto osídľované nemeckými kolonistami. V tých časoch totiž nemecko-saskí a nemecko-švábski kolonisti v severnom Uhorsku (Spiš, Gemer) zakladali osady a mestá predovšetkým s cieľom využívať nerastné bohatstvo a bohatstvo lesov.

Trstená _arva _foto

Vznik názvu „Trstená“ – ako zakladateľ Trstenej sa uvádza Schwankomir a jeho príbuzní. Istému Jánovi Hertelovi dal právo založiť v chotárovom území Tvrdošína novú osadu, ktorá sa má volať Bingestadt – súvisí s nemeckým názvom banských povrchových diel – jám, z toho teda vyplýva, že v lesnom komplexe starého trstenského chotára boli banské jamy. Neskôr dostalo mesto názov Stadsek (Mestečko), od roku 1437 sa objavuje názov Nadazd a až v roku 1609 sa trvalejšie objavuje názov Thrstenem, z čoho je odvodený súčasný názov mesta. Miesto, na ktorom Trstená vznikla bolo pôvodne barinaté, močaristé, bol to kraj  porastený tŕstím.

Zásluhou zakladacej listiny sa Trstená stala roku 1371 prvým mestečkom na Orave, ktoré malo čiastočne aj mestské práva. Je pozoruhodné, že mesto dňom založenia dostalo okrem iných práv aj „právo meča“ a malo aj súdnu právomoc. Spomedzi oravských mestečiek mala Trstená najviac privilégií. Výnimočné privilégium bolo udelenie štyroch výročných rrhov, ktoré udelil kráľ Matej (Na Dorotu, Na Turíce, Na Nanebovzatie P. Márie a na Martina) a tiež týždenné trhy, ktoré sa konali vždy v stredu, až začiatkom prvej svetovej vojny sa ich konanie presunulo na pondelok.

Obyvateľstvo Trstenej ako aj celej Oravy žilo prevažne z poľnohospodárstva postaveného na tradičnom obrábaní pôdy. Udržiavali si remeslá, pričom čoraz väčší význam nadobúdalo hrnčiarstvo,. Hrnčiarsku výrobu a jej rozvoj ovplyvňoval výskyt kvalitnej hrnčiarskej hliny, ktorú ťažili v Bratkovčíku, potoku tečúcom ponad chotárnu časť Bratkov. Trstená sa stala obchodným a remeselníckym centrom Oravy. Boli tu veľké jarmoky na dobytok, ktoré Poliaci prepravovali veľké množstvo koní. Pochopiteľne  významným trhovým článkom boli aj hrnčiarske výrobky.

Historické pamiatky mesta

Obrovskú historickú hodnotu má Kostol sv. Martina, ktorý je postavený na gotických základoch prvého kamenného kostola, pochádzajúci zo 14. s 15. storočia. Neskôr bol obnovený v barokovom a v renesančnom slohu. Nemalú pozornosť si zasluhuje aj Kostol sv. Juraja, ktorý bol po rozsiahlom požiari opäť obnovený v roku 1706. K františkánskemu kostolu neodmysliteľne patrí aj budova františkánskeho kláštora vybudovaná v rokoch 1776-1780.

Pohlad na kostol

Židovská synagóga bola postavená medzi rokmi 1822 až 1839 v blízkosti námestia. K budove synagógy bola pristavená časť, kde sa nachádzala židovská škola (1894 – 1942). Synagóga dlho slúžila ako sklad.

Budova mestského úradu – mestský úrad sídlil v budove, ktorú v rokoch 1908 až 1910 dala postaviť belgická banícka spoločnosť. Tá plánovala ťažiť hnedé uhlie medzi Čimhovou a Lieskom. Keďže miestne uhlie svojou výhrevnosťou nedokázalo konkurovať, banská spoločnosť čoskoro zbankrotovala a budovy rozpredala. Budovu terajšieho mestského úradu kúpil židovský podnikateľ a vybudoval v nej miestny hostinec. Neskôr budovu odkúpil Okresný úrad v Trstenej a zriadil v nej kancelárske priestory. Po roku 1960 tu začal sídliť miestny národný výbor. Po roku 1990 je natrvalo sídlom mestského úradu.

Pohľad na sídlo mestského úradu

V rokoch 1840 – 1850 stála na mieste dnešného obchodného domu súdna budova. Bola to dvojpodlažná budova, ku ktorej neskôr pristavili okresnú väznicu.

Základný kameň budovy reálneho gymnázia bol položený v roku 1868 a o rok neskôr, teda v roku 1869 sa už v nej vyučovalo.

Nemalú pozornosť si zasluhujú aj trstenské kamenné stĺpy. V Trstenej sa nachádza najstaršia kamenná plastika na Orave – Stĺp sv. Floriána (patróna požiarnikov) z roku 1705.  V Trstenej sa nachádza tiež niekoľko kaplniek a nemožno opomenúť ani starý židovský cintorín z roku 1832 so zachovanými pôvodnými hradbami. Je v ňom mnoho umelecky cenných zachovaných náhrobkov s prekrásnou plastikou, zhotovených z pieskovca.

Spôsob obliekania

Bol veľmi skromný. Ľudia okrem „pánov“ chodili od jari do jesene bosí. V zime nosili súkenné  kapce alebo čižmy. Do roboty si chlapi obúvali „bagandže“. Celoročným odevom muža bola ľanová košeľa a dlhé spodné spodky, ľanové „giaty“. V zime pod košeľu pododievali tzv. teplú košeľu. Nohavice nosili z čierneho súkna, neskôr z textílií, najmä z tzv. čertovej kože alebo „cajchové“. Na košeli sa v zime a v lete nosila vesta „pruclík“. Na hlave klobúk, v zime baranica. Deti okrem zimy sa zaobišli s ľanovou košeľou, chlapci s ľanovými nohavicami pod kolená a dievčatá sa zaobišli iba s košeľou, ale po členky. Na nohách nosili krpčeky, v zime topánky, prípadne súkenné papuče. Na hlave nosili ploskú čiapku, v zime baranicu, často po dedovi. V nedeľu a vo sviatky muži ako slávnostný odev nosili slávnostný oblek zo súkna alebo z textilu ušité „rajtky“, obúvali si kožené čižmy, pod pruclík a krátky kabát si odievali bielu ľanovú košeľu. Na hlave mali čierny klobúk. Ženy tiež nosili ľanové košele a neskôr aj ľanové spodky. Ďalej to bola „jupka“, krátka vesta a spodná ľanová neskôr textilná sukňa. V zime si ženy obliekali teplejšie košele a na ne krátke kožúšky bez rukávov. Pri tomto stručnom spôsobe odievania treba spomenúť fakt, že Trstenci nikdy nenosili kroje, aj keď vplyv susedných Goralov bol veľký.

Obdobie 1. a 2. svetovej vojny  a tiež medzivojnové obdobie nieslo zo sebou mnoho útrap a nešťastí. Trstená aj napriek tomuto nepriaznivému obdobiu prežila a práve toto povojnové obdobie jej prinieslo najväčší rozmach. Začala sa rekonštrukcia poškodených budov v meste, ako napríklad veža kostola sv. Martina, františkánskeho kostola a pod.. Začalo sa s výstavbou bytových a rodinných domov. V meste sa rozvíjala výroba viacerých podnikov. Svoju činnosť rozvíjali aj viaceré organizácie. Kultúrno-spoločenský život sa rozvíjal aj vďaka novopostavenému kultúrnemu domu. Významným prínosom bola aj výstavba moderného kina so širokouhlým premietaním, ktoré bolo prvé na Orave a jedno z prvých na Slovensku.

Niekedy je dobré pozrieť sa na osudy našich predkov aj z historického hľadiska, čo všetko museli prežiť, aby mohli ďalším a ďalším generáciám odovzdať nesmierne dedičstvo v podobe tradícií, kultúry, literatúry, či spôsobu života. O histórii nášho mesta by sa dala napísať ešte nejedna kniha, ale tú pravú hodnotu nech sa snaží vytvárať každý sám svojim pôsobením a životom v meste.

Pohľad na historické námestie

 

 


 

Obyvateľov: 7 261
(k 31. 12. 2018)
Primátorka:
PhDr. Ing. Magdaléna Zmarzláková
Bernolákova 96/8
PSČ: 028 01
Tel.kontakt MsÚ:
043 5310 100
Tel.predvoľba: 00421/43/...

webygroup
ÚvodÚvodná stránka